Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História obce

História obce Pribiš

Pribiš je Slovenská obec v okrese Dolný Kubín so stredoslovenským nárečím. (Pribyš znamená nového prisťahovalca). Koncom minulého storočia potok Pribiš vyplavil v Pribiši krásny bronzový dvojsečný meč, ktorý našiel Pribišan Juriga. Pribišským údolím vedie najkratšia cesta od liptovského Starhradu cez Malatinú a Pribiš do Oravského zámku. Osada vznikla pred príchodom F. Thurzu na Oravu, teda pred r. 1552.  Prvá historická zmienka je z roku 1567, vtedy sa v daňových súpisoch uvádza, že osada Pribiss je novozriadená osada pána Thurzu.

 Jej obyvatelia doznali pod prísahou, že dosiaľ neplatili svojmu pánovi nijaké dávky, ani mu nerobotovali, lebo ich sloboda, daná zemepánom, ešte nevypršala. Svoje domy začali stavať  na pustých miestach a vo veľmi hustých lesoch, miesto pluhu používali motyky. R 1575 sa spomína Andreas Pribiský ako člen valaského súdu.historia1

Roku 1578 mal Pribisz 1,5 rale, r. 1588 majú v Pribissi valasi pána Thurzu 2 porty, r. 1593 má Prybyss 2 porty, r. 1598 v sade Prybyss bolo 13 sedliackych domov. R 1603 bola reambulácia hraníc zo strany Hornej Lehoty. R 1604 mal Pybyss len 7 domov, z ktorých r.1608 sa pre pustošenie hajdúchov a veľkú biedu odrátali 4, takže na zdanenie ostali len 3 sedliacke domy. Podľa vizitácie E. Lányiho patril Pribiš k fare v Kubíne. R 1615 užíval hoľu Stoch a chovalo sa tu 400 oviec. R 1619 bol v Pribiši šoltýsom akýsi Ján, ktorý spravoval 6 valaských sedliakov a 4 želiarov. Rodinné mená prvých osadníkov rekonštruované podľa súvekých názvov ralí sú: Protivka, Kováč, Drga, Savko, Okál, Kosmidra. R. 1624-1626 boli šoltýsmi: Mišo Wayda Pribysky, Krištof Pribiský, Stano Wdovin, Mikuš a Lacko Pribyský. V celom chotári bolo osevnej plochy na 340 lukien zrna, lúk na 80 vozov sena, rodín 33 (asi 170 ľudí). Podľa daňového súpisu r. 1647 mala osada Pribiss 1 portu okrem šoltýstva. R. 1677 „Thomas Pribiský zo spolníky 12 drzy ssoltistvo, s kterich zanechawagi se abi dedinu riadily a censi wibiraly 4. Ostatni 8 každoročne pro exemptione (za výsady) powiny budu platit per Tall. 1“. Sedliakov bolo 6, želiari 3 a 1 opustená usadlosť. R. 1686 sa v Pribiši nenachádzalo viac ako 2,5 osadenej usadlosti, ostatné sú opustené a bez obyvateľov. Pred dvoma rokmi boli tri celé usadlosti úplne vypálené a dosiaľ ešte nie sú obnovšené. Šoltýsi pred 2 rokmi vyhoreli, aj teraz sú ešte veľmi biedni. R. 1712 bolo 6 obývaných ralí, osevnej plochy bolo na 165 prešporských meríc zrna, lúk na 32 vozov sena, r. 1715 bolo 5 obsadených ralí, osevnej plochy na 679 korcov zrna, lúk na 49 vozov sena, žilo tu 54 gazdov (asi 270 ľudí). R. 1728 sa spomína mlyn o jednom kameni. Ľud okrem roľníctva zarobil aj niečo obchodom s volmi. R. 1778 tu bolo na 8 raliach 374 ľudí. Dedina patrila predtým cirkevne k podzámockej fare, r. 1728 bola pripojená k novoutvorenej pucovskej fare. Správu dediny do zavedenia tereziínskeho urbára viedli dedičný šoltýsi pod menami: Pribyský, Vajda, Vdovin, Šeliga, Jelenčík atď. Potom nastala doba volených richtárov. V r. 1828 tu bolo 87 domov a 504 ľudí, v r. 1930 tu bolo 74 domov a 359 ľudí, v  r. 1870 bolo v Pribiši 96 domov a 499 ľudí a v r. 2011 bolo sčítaných v Pribiši 155 domov a 466 ľudí.historia2

            Pribiš ostal v poddanskom pomere oproti hradnému panstvu do vynesenia zákona č. IX z roku 1848 o zrušení poddanstva. Podľa zamerania r. 1850 dáva výmera pribišského chotára 1454 kat. jutár 1503 štv. Siah. Po zrušení poddanstva sa pomer medzi hradným panstvom a starousadlíkmi upravil urbárskou dohodou z 9.II.1869.

Obec patrila k Uhorsku, od roku 1918 patrila k ČSR. 


 

Spoločný program rozvoja obcí oravského podhradia

Súbor na stiahnutie SPRO OP_final.pdf (3.6 MB)
webygroup
ÚvodÚvodná stránka